Navždy v našich spomienkach

Vinár a vinohradník, ktorý remeslu zasvätil celý život. Vinárstvo mal v krvi po rodičoch Vojtechovi a Veronike a vyštudoval ho na vinárskej škole v Modre. Spolu s bratom Štefanom a synom Jurajom stál pri zrode Spolku vinohradníkov a vinárov vo Vištuku dňa 9. februára 2003 a patril k jeho zakladajúcim členom.

V roku 2005 sa stal druhým predsedom spolku a viedol ho sedem rokov, až do roku 2012. Bol jeho ťahúňom, vynikajúcim organizátorom a detailistom, zanieteným vinohradníkom a vinárom telom aj dušou, s odborným vzdelaním, dlhoročnou praxou a množstvom priateľov v celom malokarpatskom regióne. Za jeho vedenia sa v roku 2007 konal prvý vinohradnícky jarmok, z ktorého sa stalo jedno z hlavných podujatí spolku.

Práve Františkovi vďačí spolok za svoju Kroniku. V roku 2005 inicioval jej založenie, knihu preň zakúpili a venovali jeho deti Kamila a Juraj, a odvtedy sa nepretržite dopĺňa dodnes. Jeho vína patrili k tým najlepším. Jeho Rizling vlašský získal na výstave v roku 2005 ocenenie za najlepšie biele víno. Nechýbal ani pri príprave Požehnania mladého vína, po boku kňaza Vladimíra Sabu.

Mladým vinárom zanechal jednoduchý odkaz: držte spolu a pomáhajte si. Jeho vínna pivnica patrí medzi trinásť pivníc naveky zdokumentovaných v monografii Mira Kurica Storočia vinohradníctva a vinárstva vo Vištuku. Žil rád a v našich spomienkach zostane navždy.

Vinár a vinohradník telom a dušou. Spolu s bratom Františkom a synovcom Jurajom stáli pri zrode Spolku vinohradníkov a vinárov vo Vištuku dňa 9. februára 2003.

Zaslúžil sa o propagáciu Vištuka, ako dediny s vinárskym a vinohradníckym charakterom už pred založením Spolku. Zanietene, sa spolu s Alojzom Kukumbergom a Karolom Radakovičom zapájal do činnosti a aktivít Malokarpatskej vínnej cesty na Slovensku, ale aj v zahraničí, najmä v Rakúsku. Aj preto sa Vištuk stal súčasťou jej mapy.

Jeho aktivity v obci spájali aj dva, od vekov prepojené symboly, víno ako božský nápoj ľudstva a víno premenené na krv Pána. Okrem toho, že bol vynikajúcim vinohradníkom a vinárom, bol aj neoddeliteľnou súčasťou cirkevného života obce. Desaťročia slúžil aj vo vinici Pánovej ako kostolník. Bol neoddeliteľnou súčasťou prípravy a realizácie mnohých požehnaní mladého vína, spoločne s Jozefom Lopošom a najmä s kňazom Vladimírom Sabom. Táto vzácna tradícia, ktorá sa koná každý rok, nezanikla aj jeho pričinením.

Známou sa stala aj jeho vínna pivnica, ktorá patrí medzi trinásť pivníc, naveky zdokumentovaných v monografii Mira Kurica Storočia vinohradníctva a vinárstva vo Vištuku.

Vinár a vinohradník, ktorý od malička vyrastal vo vinohrade, s rýľom, motykou a pracovitými rukami obrábal zem a kĺče, z muštu vyrábal kvalitné víno. Povestné boli najmä jeho rizlingy. Patril k zakladajúcim členom Spolku vinohradníkov a vinárov vo Vištuku v roku 2003.

Od prvej schôdze Spolku bol aktívne zapojený do každej jeho činnosti, najmä tej ktorá si vyžadovala pracovité ruky a skúsenosti vinára. Na brigádach býval medzi prvými. Nádherne to dokumentuje archívna fotografia na jednej z mnohých brigád, v spoločnosti Jozefa Veselku, Alojza Kukumberga, Jozefa Nápravníka, Ivana Mjartana a Jozefa Dzíbelu, s demižónom plným vína chladiacim sa v šúni a za nimi rozrobený spolkový vinohrad.

V roku 2017 bol Augustín v partii, ktorá položila na Polánke, základy pre sochu svätého Urbana, ochrancu vinohradov, spolu s Petrom Kulifajom, Celestínom Uváčkom, Jozefom Nápravníkom, Alojzom Kukumbergom, Jozefom Dzíbelom, Petrom Sofkom, Jozefom Veselkom, Vladimírom Oravcom a Erikom Macákom.

Má veľkú zásluhu na tom, Spolok neustále napreduje.